DEGENERATÍVNA MYELOPATIA
Pri tomto ochorení dochádza k odumieraniu buniek miechy. Pomerne často sa vyskytuje u nemeckých ovčiakov, ale aj u iných plemien. I toto ochorenie je potrebné v populácii hovawartov sledovať. Postihnutý jedinec má pohybové problémy: nekoordinovaný – kývavý pohyb, neskôr nie je schopný vstať, svaly postupne atrofujú. Postihnuté jedince netrpia bolesťami. Pri hovawartoch sa prvé prejavy tohto ochorenia objavujú od 7-eho roku veku. Choroba nie je viazaná na pohlavie.
Stanovenie diagnózy nie je jednoduché, najskôr je potrebné vylúčiť diferenciálnou diagnózou iné ochorenia pohybového aparátu, istá diagnóza je až po úmrtí psa na základe histopatologického vyšetrenia. Pravdepodobne ide o autosomálne recesívne ochorenie s predispozíciou cca 3,2% populácie. Účinná liečba neexistuje, v súčasnosti sa využíva iba fyzioterapia. Preukázaný výskyt ochorenia je vo Fínsku. Je však pravdepodobné, že problémy niektorých jedincov sú pričítané veku psov.
podľa materiálov z IHF spracovala Doc. Eva Križová
Štúdia dedičnosti Degeneratívnej Myelopatie u plemena Hovawart
V reakcií na zvýšený počet zaznamenaných prípadov tohto ochorenia u hovawartov prebieha pod patronátom IHF podrobnejší výskum samotného ochorenia, ale hlavne jeho dedičnosti u hovawartov. Podľa doterajších výskumov je za degeneratívnu myelopatiu zodpovedná mutácia génu SOD-1. Otázka je, do akej miery zapadá výskyt tejto mutácie do procesu predpovedania prepuknutia ochorenia.
Zatiaľ boli v rámci štúdia DM pozorované nasledujúce situácie:
1. U jedinca – homozygota (homozygotne postihnutého) pre SOD-1 mutáciu, nemusí nevyhnutne dôjsť k prepuknutiu ochorenia
2. Prípady jedincov – heterozygotov – prenášačov, u ktorých sú pozorované symptómy DM
3. Stále viac jedincov, u ktorých DM prepukla, niesú nositeľmi mutácie SOD-1 génu !!!
Vzhľadom na tieto nejasné výsledky je ďalšie genetické testovanie jedincov na mutáciu SOD-1 génu úplne ponechané na rozhodnutí majiteľov a chovateľov. Prihliadanie na výsledky týchto vyšetrení pri tvorbe chovateľských plánov a zámerov v širšom merítku je však vzhľadom na doterajšie pozorovania považované za nie úplne spoľahlivé.
Ďalším problémom, ktorý zťažuje výskum DM je aj jej komplikovaná diagnostika, táto je možná len za pomoci biopsie.
V kontexte k týmto nedávnym zisteniam, vo svete aktuálne prebieha viacero výskumov tohto ochorenia zameraných skôr na vplyv vonkajších a spolupôsobiacich faktorov (genius-loci, iné ochorenia...) a ich súvis s pri prepuknutí DM.
Štúdia pokračuje aj naďalej. O prípadných nových zisteniach budeme informovať v pokračovanítohto článku.
na základe podkladov poskytnutých IHF voľne preložila M.Červeňová
