Chrup psa

Zuby sú pre psa mimoriadne dôležitá súčasť nielen exteriérových znakov, čo sa posudzuje aj na výstavách psov, ale sú aj zdravotným aspektom. Veď keby pes nemal zuby, nemohol by sa nažrať a tak by ani nemohol prežiť. V prírode veľa mäsožravých šeliem hynie práve v dôsledku zlého stavu chrupu, ktorým nedokážu loviť a spracovať korisť a tak vlastne hynú od hladu. Našich domácich miláčikov, či rodinných spoločníkov určite chceme takéhoto osudu uchrániť a tak sa musíme starať o kvalitu ich chrupu jednak z genetického hľadiska a jednak z pohľadu starostlivosti o zdravie chrupu.

 

Keď si kúpime šteniatko, už nemáme veľa možností ovplyvniť vývoj jeho chrupu, ktorý je daný geneticky. Toto je práca chovateľov a tak by mali mať aspoň základné informácie o genetike chrupu.

 

Majiteľ šteniatka by zas mal mať aspoň nejaké vedomosti o tom, kedy šteniatko vymieňa mliečny chrup za trvalý, ako to prebieha, a ideálne je, keď si vie spočítať, či jeho štvornohý dorastenec už má všetky trvalé zuby, alebo nie. Tak sa vyhne nemilým prekvapeniam na zvode mladých hovawartov, bonitácii, či pri posudzovaní chrupu na výstave.

 

Mliečne zuby rastú u šteniatka v období 4. až 8. týždňa veku. Mliečny chrup nezvykne obsahovať žiadne zdvojené zuby a ani zuby chýbajúce. K novým majiteľom idú teda šteniatka s kompletným mliečnym chrupom. Z hľadiska budúceho využitia šteniatka v chove sa nedá s istotou predpokladať, či bude mať nejaké vady chrupu. V 2 mesiacoch veku sa dá posúdiť len zhryz (nožnicový, kliešťový, predkus, podkus). Vývoj zhryzu je v ďalších mesiacoch ovplyvniteľný napr. naťahovaním sa so šteňaťom o handru, či peška. Týmto sa dá mierne upraviť podkus, ale tiež sa dá pokaziť ideálny zhryz, ktorý nesprávnou hrou s peškom môže vyústiť do predkusu. Podkus aj predkus sú u hovawartov vady vylučujúce z chovu.

 

Označovanie zubov

 

Označovanie zubov je prevzaté z ich latinských názvov:

- predné zuby (rezáky) – intersticini -I1, I2, I3

- očné zuby – canini – C

- črenové zuby– premolares – P1, P2, P3, P4

- stoličky – molares – M1, M2, M3

 

Detailné číslovanie zubov v závislosti na ich umiestnení v jednotlivých kvadrantoch: 

 

Mliečny chrup psa má 28 zubov, v každom kvadrante po sedem (3 rezáky –I1, I2, I3, 1 očný zub - C a 3 premoláre – P2, P3, P4. ).

 

Trvalý chrup sa vyvíja vo veku 4-8 mesiacov a obsahuje 42 zubov. Už to nie je tak presne rovnako v každom kvadrante, ako u mliečneho chrupu, ale dole je o 2 zuby viac, než hore. V dolných kvadrantoch sú navyše M3.

 

V dolnom kvadrante je 11 zubov (I1, I2, I3, C, P1, P2, P3, P4, M1, M2, M3). V hornom kvadrante nie sú zuby M3, preto je tam len po 10 zubov. Laicky by sa dalo povedať, že od  I1 po P3 sú dolné a horné zuby približne rovnaké, čo do tvaru a veľkosti, ale od P4 je situácia celkom iná a preto má väčšina majiteľov psov problémy spočítať zuby vlastnému psovi.

 

Pri spočítavaní zubov sú veľmi dobrou navigáciou 2 zuby – očný zub, ktorý sa nedá ani prehliadnuť, ani zameniť a najväčšia „stolička". Vpredu medzi očnými zubami musí byť po 6 rezákov (hore aj dole). Očné zuby spočítame ľahko – sú v celom chrupe 4. Premoláre a moláre budeme hore a dole počítať odlišným spôsobom a to preto, že tá najväčšia „stolička" je dole iný zub, než hore. Aj preto ju uvádzam v úvodzovkách.Kým dole je najväčšou stoličkou skutočne stolička M1, hore je to premolár P4.

Keď chcete vedieť, či má Váš pes všetky premoláre a moláre, postupujte takto:

- V sánke pozrite zuby medzi očným zubom a najväčšou stoličkou (M1), musia tam byť 4 zuby: P1, P2, P3, P4. Za najväčšou stoličkou (M1) musia byť ešte 2 zuby – M2 a M3.

- Dajte pozor na prípady, keď má Váš pes zdvojené zuby P1 – sú tvarovo rovnaké, ale oveľa menšie, než nasledujúce P2. V takom prípade musí mať pes v dolnom kvadrante 5 zubov medzi C a M1.

 

V hornej čeľusti musia byť medzi očným zubom a najväčšou „stoličkou" (P4) 3 zuby: P1, P2, P3. Opäť treba správne posúdiť prípadné zdvojenie P1. Za P4 musia byť ešte 2 menšie zuby – M1 a M2. Keďže zuby P1 a M3 nemajú v chrupe psa závažnú funkciu, je ich chýbanie, resp. zdvojenie tolerované. Ostatné zuby musia byť v chrupe prítomné, aby mohol byť jedinec ďalej využitý v chove.

 

Jaromír Dostál vo svojej knihe Chov psů – genetika v kynologické praxi z roku 1995 uvádza: „Každý zub je samostatnou genetickou jednotkou, jeho rast je kontrolovaným jedným génom. Chudozubosť, rovnako ako výskyt nadpočetných zubov je vadou recesívnou. Dominantný je vývoj kompletného chrupu".

 

To je dobrá správa pre chovateľov,že chýbajúce a nadpočetné zuby (tolerované štandardom) sa dajú u potomstva „vylepšiť" párením takto postihnutého jedinca s jedincom, ktorý má kompletný a bezchybný chrup. Treba však mať na pamäti aj to, že aj rodičom s kompletným chrupom sa môžu narodiť šteniatka, u ktorých sa vyskytne zdvojenie, alebo chýbanie zubov. Je to práve tým recesívnym založením vád chrupu.

 

Rozdiel medzi dominantným a recesívnym založením nejakého znaku je takýto:

- ak je nejaký znak dedený dominantne, znamená to, že ak jedinec vlohu pre daný znak zdedil, prejaví sa u neho a môžeme ten znak vidieť

- ak je znak dedený recesívne, môže byť jedinec jeho nositeľom, ale znak sa u neho neprejaví

 

Recesívne dedené znaky

 

Recesívne dedené znaky sa prejavia navonok len vtedy, ak jedinec získal tento znak v recesívnej forme od oboch rodičov.

 

Príklad 1: Obaja rodičia sú plnochrupí, ale len jeden je nositeľom vlohy pre chudozubosť.Výsledkom budú všetky šteňatá plnochrupé, ale polovica z nich môže byť nositeľom chudozubosti.

 

Príklad 2: Obaja rodičia sú plnochrupí, ale zároveň sú obaja nositelia vlohy pre chudozubosť.Výsledkom budú šteňatá, z ktorých štatisticky 25 % bude plnochrupých a nebudú prenášať vlohu pre chudozubosť, 50 % bude plnochrupých s vlohou pre chudozubosť a 25 % potomkov bude mať chýbajúce zuby.

 

Príklad 3: Jeden rodič je plnochrupý bez vlohy na chudozubosť a druhý rodič má chýbajúce zuby. Výsledkom budú šteňatá plnochrupé, ale všetky budú prenášať vlohu pre chudozubosť.

 

Príklad 4: Jeden rodič je plnochrupý s vlohou na chudozubosť a druhý rodič má chýbajúce zuby. Výsledkom budú šteňatá, z ktorých štatisticky 50 % bude plnochrupých s vlohou pre chudozubosť a 50 % bude mať chýbajúce zuby.

 

Rovnako je to aj s výskytom zdvojených zubov. Keď už máte šteniatko doma, nemáte možnosť ovplyvniť, ktoré zuby mu v trvalom chrupe narastú a ktoré nie. Máte však možnosť ovplyvniť zdravie a kvalitu jeho chrupu. Jednak správnou stravou a jednak odstraňovaním zubného kameňa.

 

Kameň sa na trvalých zuboch vo zvýšenej miere usadzuje od 1 roka veku, v tom čase treba začať s čistením zubov psa. Najlepšie sú na to enzymatické zubné pasty špeciálne pre psov. Pôsobia tak, že enzýmy v nich obsiahnuté rozkladajú zubný kameň a zuby ostávajú krásne biele. Enzymatickú zubnú pastu (napr. OROZYME) treba používať nasledovne:

Zubnú pastu nanesieme na zuby, môžeme kefkou, alebo aj prstom natrieť psovi na zuby, 2-3 hodiny nedovolíme psovi ani jesť ani piť, aby enzýmy mali čas pôsobiť.

 

Najlepšie je to po večeri, keď sa pes nažerie a napije a máme istotu, že nejaký čas bez príjmu vody vydrží. Pasta sa nezmýva ani nevyplachuje, pes ju môže prehltnúť, nie je škodlivá. Cena takejto pasty je cca 7-9 €, ale stačí ju používať raz za dva týždne, takže jedno balenie vydrží veľmi dlho a cena za jednu pastu je tým pádom zanedbateľná voči efektu, ktorý na psích zuboch dosiahne.

 

Psa tým ušetríte od:

- ochorení zubov,

- vypadnutia zubov v dôsledku paradentózy, ktorá je spôsobovaná zubným kameňom

- čistenia zubov ultrazvukom, ktoré sa robí v narkóze a je záťažou nielen pre organizmus psa, ale aj pre peňaženku majiteľa.

 

Verím, že tento článok Vám pomôže lepšie sa zorientovať v zuboch Vášho psa a v starostlivosti o ne. Ak máte pochybnosti o tom, či má Váš pes všetky zuby, prípadne, či nemé zdvojené P1, pokojne ma na výstavách oslovte, pomôžem Vám spočítať zuby Vášho hovawarta

 

Mgr. Martina Babíková

Späť na Odborné témy