Dysplázia lakťového kĺbu

To, že sa psy mnohých plemien pred zaradením do chovu podrobujú RTG vyšetreniu bedrových kĺbov je dnes už všeobecne známe. V posledných rokoch sa začalo sledovať aj ochorenie lakťových kĺbov, ktoré označujeme „dysplázia lakťov". Vyšetrovanie sa robí z rovnakých dôvodov, ako u bedrových kĺbov. Psy s dyspláziou lakťových kĺbov majú zhoršenú kvalitu života, pracovnú využiteľnosť a v ťažkých prípadoch výrazne trpia. Všeobecne sa dá povedať, že počet jedincov postihnutých dyspláziou lakťa je v populácii psov nižší, ako u dysplázie bedrových kĺbov, ale psy s postihnutými lakťami väčšinou výraznejšie a častejšie krívajú a ťažšie toto ochorenie tolerujú. Preto sa u viacerých plemien v súčasnosti vyšetrovanie na dyspláziu lakťov stáva povinným.

 

Tak ako pojem „dysplázia bedrového kĺbu", aj pojem „dysplázia lakťového kĺbu" je označenie nesprávneho, alebo chybného vývoja kĺbu. Lakťový kĺb je kĺb, v ktorom sa spájajú tri kosti – kosť ramenná, lakťová a vretenná. Každá z nich má svoju vlastnú kĺbovú plochu pokrytú kĺbovou chrupavkou. Pri správnom vývoji, kĺbové plochy týchto troch kostí na seba ideálne nasadajú („pasujú") a v takom prípade zabezpečujú hladký pohyb v kĺbe. V prípade dysplázie je situácia iná. Kĺbové plochy v niektorom mieste na seba tak ideálne „nepasujú", prípadne sú v kĺbe prítomné voľné kúsky kosti (nepripojené výbežky kosti). To dráždi kĺb, prípadne dochádza k poškodzovaniu kĺbovej chrupavky počas pohybov v kĺbe a to postupom času vyvoláva rozvoj osteoartrózy. Osteoartróza je zápalovo-degeneratívny následok poškodenia kĺbu. Prejavuje sa zhrubnutím kĺbneho puzdra, tvorbou kostných výrastkov, zvýšeným ukladaním vápenatých zlúčenín v oblasti kĺbu (sklerotizáciou) a postupným zhoršovaním pohyblivosti a bolestivosťou pri pohybe.

 

Osteoartróza vzniká aj po úrazoch, infekciách a imunitne sprostredkovaných zápaloch,ale najčastejšie z dôvodu zlého vývoja, teda dysplázie kĺbu.

 

Vyšetrovanie stavu lakťových kĺbov má za úlohu, rovnako ako pri dysplázii bedrových kĺbov, odhaliť postihnuté zvieratá. Tie by sa nemali v plemenitbe používať, pretože je to ochorenie dedične prenosné. Rovnako ako pri dysplázii bedrových kĺbov nie je dedičnosť tohto ochorenia jednoduchá. Vývoj kĺbu je ovplyvnený mnohými génmi (polygénna dedičnosť). Aj pri tomto ochorení sú výrazné vplyvy prostredia (výživa a pohyb počas rastu). Vyraďovanie postihnutých jedincov z chovu však zlepšuje šance, že sa gény zodpovedné za toto ochorenie nebudú prenášať na ďalšiu generáciu.

 

Vyšetrenie na dyspláziu lakťov sa robí pred uchovnením zvieraťa, spravidla po 12. mesiaci veku psa. Spočíva v zhotovení RTG snímkov lakťa ideálne z 2 projekcií (bočnej a predo-zadnej s 15°pronáciou). Vyšetrenie sa spravidla robí spolu s vyšetrením na dyspláziu bedrových kĺbov. Zhotovené snímky sa posudzujú posudzovateľom, ktorého si zvolí chovateľský klub. Vyhodnocovať by sa mali len RTG snímky, ktoré sú dobre polohované a majú dobrú expozičnú kvalitu.

 

Pri posudzovaní röntgenogramov sa posudzuje prítomnosť a závažnosť osteoartrotických zmien, prítomnosť primárnych ochorení a tiež korektívne chirurgické zákroky vykonané na vyšetrovanom kĺbe. Závažnosť osteoartrotických zmien sa posudzuje na základe merania výšky osteofytov (výrastkov) a posúdením sklerotizácie kostí v okolí kĺbu.

 

Primárne ochorenia majú špecifický röntgenologický vzhľad. Primárne ochorenia, ktoré sa zaraďujú do komplexu dysplázie lakťového kĺbu sú 4:

  1. nepripojený processus anconaeus lakťovej kosti (UAP)
  2. nepripojený processus coronoideus lakťovej kosti (UCP)
  3. osteochondrosis dissecans ramennej kosti (OCD)
  4. inkongruita lakťového kĺbu

 

Posudzovateľ kĺb zhodnotí a potom stanoví výslednú známku, teda stupeň postihnutia dyspláziou. Na lakťových kĺboch sa stupeň dysplázie vyjadruje číslicou od 0 po 3.

  • Stupeň 0 – označuje , že lakťové kĺby sú zdravé, bez akýchkoľvek abnormalít.
  • Stupeň 1 – označuje , že v kĺbe sú mierne osteoartrotické zmeny – výrastky do výšky 2 mm, a /alebo je prítomná zvýšená sklerotizácia, a/alebo je prítomná mierna inkongruita.
  • Stupeň 2 – označuje stredne ťažkú osteoartrózu, osteofyty majú výšku 2-5 mm.
  • Stupeň 3 – označuje výraznú  osteoartrózu s osteofytmi väčšími ako 5 mm, alebo je v kĺbe zistené akékoľvek primárne ochorenie (UAP, UCP, OCD), alebo na kĺbe bol vykonaný korekčný chirurgický zákrok.

 

Kritériá pre zaraďovanie zvierat do chovu si stanovuje chovateľský klub konkrétneho plemena. Spravidla sa na základe dysplázie lakťových kĺbov vyraďujú zvieratá s 2. a 3. stupňom postihnutia. Takže zvieratá so stupňom 0 a 1 sú zaradené pre ďalšiu plemenitbu.

 

Ideálom chovu čistokrvných psov by mali byť jedinci predovšetkým zdraví

Ak to tak nebude, potom je otázne, či má čistokrvný „papierový" chov nejaký väčší zmysel oproti čistokrvnému „bezpapierovému" chovu (ak zabudneme na výstavy a na to, že papierový pes sa predá za vyššiu sumu). Za predpokladom lepšieho zdravia zvierat s preukazom o pôvode by mala byť predovšetkým snaha chovateľov chovať len na zdravých jedincoch. Potreba vyšetrení akými sú RTG dysplázie bedrových a lakťových kĺbov vznikla na základe veľkého podielu postihnutých zvierat (u niektorých plemien 30-70% psov má DBK!!!). Táto situácia vznikla pravdepodobne tak, že niektorí plemenníci, ktorí výrazne ovplyvnili vývoj plemena týmto ochorením trpeli, respektíve odovzdávali vlohy pre tieto ochorenia. Tieto vlohy (gény) sa v populácii niektorých plemien psov nakumulovali.  Sú teda dve veľké riziká pri rozširovaní geneticky podmienených ochorení.  Prvé je – neodhalenie zvieraťa, ktoré chybné vlohy prenáša. Tu môže pomôcť vyšetrovanie pred zaradením do chovu a vyhodnocovanie odchovov po chovných zvieratách. Druhé riziko je veľká kumulácia chybných génov v populácii.

 

Za kumuláciu génov (či už dobrých, ale aj zlých) je zodpovedné predovšetkým časté používanie niektorých plemenníkov a príbuzenská plemenitba

 

Týmto veciam sa je potrebné vyhnúť. Z vplyvov prostredia na rozvoj dysplázie lakťov negatívne vplýva hlavne prekrmovanie šteniat v období prudkého rastu (do 7 až 8-ho mesiaca veku) a nadmerná fyzická záťaž (časté šprinty, napr. za aportom, alebo iným psom, skákanie). Tieto faktory je dobré počas vývoja šteňaťa kontrolovať. Faktory prostredia neovplyvňujú genetické založenie psa, ale môžu rozvoj ochorenia zhoršiť, prípadne zlepšiť.

 

Je nutné povedať, že tak ako súčasné selekčné metódy nedokázali eliminovať výskyt dysplázie bedrových kĺbov, nebude to zrejme iné ani v prípade dysplázie lakťa. Potešiteľné však je, že od zavedenia vyšetrovania a vyraďovania postihnutých jedincov z chovu sa výrazne znížil počet ťažko postihnutých zvierat. A o to ide!

 

MVDr. Peter Mláka (pre Slovenský hovawart klub)

Späť na Odborné témy